Áno jasné, prvý odstavec je myslený s nadsádzkou, ale efektívne svoj čas delí iba minimum ľudí. Je to asi prirodzené odtláčať povinnosti na neskôr a neskôr, a čím je ten balvan väčší a ťažší, tým dlhšie ho od seba držíme ďalej. A za ďalšie je sakra ťažké zvládnuť všetko, čo v ten deň aj treba a naorganizovať si to tak, aby mal človek čas vôbec dýchať. A tak radšej prokrastinuje – teda v preklade odkladá povinnosti na ďalší a ďalší deň.
Veď si vyberte – čaká vás nudné nahodenie 40 produktov do eshopu (čo je v našom systéme ozaj prplačka) alebo obľúbený seriál. A zoberte do úvahy, že je možno osem hodín večer a vy ste sa poriadne nezastavili od šiestej ráno. Výber je jednoznačný a prirodzený. Polomŕtva som sa pred tú telku zvalila... však čo, veď vecičky do obchodíku počkajú, máme tam cez 600produktov, jeden deň ma nezabije. Presne tak som sa ospravedlnila – sama pred sebou.
Ubehlo odvtedy už niekoľko týždňov – a vecičky tam dodnes nie sú.
Čo mi to osobne prinieslo?
Stratené peniaze – produkty si už dávno mohol niekto kúpiť a ja som mohla zarobiť
Zlý pocit, že zanedbávam jednu z najdôležitejších vecí – svoju prácu
Keby som v obchodíku mala šéfa, určite by som za túto lenivosť mala už dávno vynadané
Zbytočne zabrané miesto v diáriku, ktoré plním neustálim opakovaním vety „doplniť produkty“
K starej povinnosti pribúdajú ďalšie a ďalšie, a tak zoznam nekrpatie (ako dúfam) ale naopak rastie a rastie
...
Jop, žiadne pozitívum. Takže nerobím nič iné, ako odtláčam povinnosť, ktorá sa mi nechce. A robím to aj práve teraz, pretože som opäť uprednostnila vec, ktorá je môjmu srdcu bližšia a pre môj mozog prijateľnejšia – píšem tento článoček.
A prokrastináciu uvidíte, nech sa pozriete kamkoľvek. Pasujeme sa s ňou deň čo deň. Všetci. Niektorí úspešnejšie, iní menej. Záleží od sily vôle a hrozivosti povinnosti. Väčšinu vecí robíme na poslednú chvíľu, pretože „pod tlakom zo seba dostaneme najviac“, uprednostňujeme jednoduchšie veci pred tými zložitejšími a radšej teda urobíme 6 malých vecí ako jednu veľkú. Tu mi napadá ako každú stredu poctivo vysávam a upratujem, venčím našu fenečku a učím ju triky, stihnem proste to aj hento... pretože ma čaká hrozivá kopa dejepisu, ktorou sa musím do štvrtku prelúskať.
Ale ako sa dostať k tomu, že človek za deň stihne všetko čo plánuje, s pohodou a prehľadom, veci má dokončené v dostatočnom predstihu a podobne? Internet vám poskytne kvantum rád, ale najlepšie otestovať všetko na sebe, všakže?
Takže moja najzákladnejšia pätica:
Píšem si detailný zoznam úloh – alebo podrobný to do list (1). Okrem toho, že diár je potrebné nosiť pri sebe a okamžite tam značiť všetko potrebné, sa mi podarilo vybudovať si taký zvyk, že každý večer pred spaním si nájdem tých 5minút, diárik do ruky a naplánovať, čo ma čaká najbližší deň. Časy stretávok, pomedzi to škola, práca, záujmy,... Jednoducho rozplánované čo, kedy, ako, kde a už večer mám predstavu, ako ten deň bude vyzerať.
Zároveň tam automaticky zaznačím 1-2 najdôležitejšie úlohy (2), ktoré sú prioritou a treba sa na ne zamerať. Pretože buď je najvyšší čas a blíži sa termín, alebo je to niečo nepríjemné a neobľúbené, čoho sa je výhodné zbaviť. Či použijete hviezdičku, zvýrazňovač, výkričníky alebo dáte úlohu do obdĺžnička je už na vás. Podstatné je, aby udrela do očí.
Rada číslo (3) je asi moja najobľúbenejšia. Vstávajte skôr a prioritné úlohy z bodu dva splňte ešte predpoludním (4). Najskôr sa mi tento bod zdal zbytočný, ale po vyskúšaní sa ho už nemienim vzdať. Je to bohovský pocit, keď je desať hodín, vy už máte tú najťažšiu vec za sebou + ste stihli už kopu ďalších povinností, a teda vás čakajú už iba úlohy zvládnuteľné a potom voľnooo. A v podstate celý deň ešte pred vami :-)
A nakoniec majte motiváciu! Odmeňte sami seba! (5) A to pravidelne, možno aj za maličké úlohy. A kľudne si to napíšte aj do diárika. Keď zvládnem toto, čaká ma takáto odmena. Nikto vás nepozná lepšie ako vy sami, preto aj odmenu si určíte najlepšie. Musí byť okamžitá, ľahko dostupná a pre vás dostatočne motivujúca. Napríklad čokoláda, pekný rodinný výlet, pokojný večer s knihou len pre seba a podobne.
Dlho som si myslela, že takéto rady sú zbytočné, načo, život nemám taký preplnený, že by potreboval time management. Ale potom sme s priateľom vypĺňali prihlášky na výšky. Prvá várka išla pod stresom na poslednú chvíľu, zabudli sa dodať údaje, čiže jednak stresy, chyby, dvak ďalší čas a peniaze na dovybavovanie a podopĺňanie. Druhá várka odišla načas a s pokojom. Kompletná. A vtedy to tak človeku cvakne, že s prokrastináciou sa jednoducho oplatí pobiť. Už len pre tú väčšiu pohodu, ktorú život bez nej prinesie.
