Rozprávate sa?

Autor: Margaréta Koklesová | 14.3.2012 o 23:34 | (upravené 21.3.2012 o 18:51) Karma článku: 11,22 | Prečítané:  1462x

Sedeli sme s babami na horúcej čokoláde a (ako obyčajne) preberali chlapov. Ako sa vyvíjajú naše vzťahy, kam sa posúvajú, čo sa zlepšilo, čo sa zhoršilo.  Poznáte to. Raz sa viac sťažuje jedna, potom druhá ale v globále sme všetky spokojné a šťastné. A aj dnes som čakala podobný priebeh. Vysŕkam jednu dve mliečne s jahodami a nič poriadne sa nedozviem. Ale viete ako to býva. Keď to čakáte najmenej...

„Viete, čo mi povedal?! Že si nevážim to, čo pre mňa robí! A nevážim si to, že som s ním, keď som s ním." Začala Erika skôr ako jej kabelka dopadla na stôl.

Všetky sme iba prikývli a natočili sa smerom k nej odhodlané pozorne počúvať.

„Je so mnou málo. Čo sa stretneme medzi prednáškami, trochu ma chytí za ruku, sem-tam pusa. A potom nič. Lebo on nemá čas." Nahnevane si prehadzovala vlasy a kývala nohou.

„A potom o čom to je?"  Pokračovala s čoraz väčšou intenzitou hlasu. „Kam sa chce posunúť? V piatok so mnou vyberá mená pre naše deti, tvári sa, že som to najlepšie na svete... ale príde pondelok a všetko je fuč." Preskakovala očami z jednej na druhú a čakala, čo jej na to povieme.

„Skúsila si sa s ním o tom porozprávať? U nás sa vždy všetko rieši dlhokánskou debatou. Už roky. A vždy nájdeme riešenie." Skúsila som.

„Nie každý chlap je taký ukecaný ako ten tvoj," vrátilo sa mi - už ani neviem od ktorej z nich.

„Nemá čas." Zatvárila sa znechutene Erika. „On proste nikdy nemá čas - na mňa nie."

„Ako to chceš riešiť?" Zapojila sa konečne aj Miša - vďaka posledným mesiacom zarytá feministka, ktorá s nami „na čoko" chodila už iba zo zvyku. Svinsky podvedená, dnes už skoro rozvedená, dve deti, obrovská hypotéka na krku a papiere z nekonečného rozvodového konanie na stole v obývačke. „Necháš ho tak?"

Na chvíľu zostalo ticho. Všetky sme sa otočili k Erike. Poznali sme ju. Nemala problém vzdať sa akéhokoľvek vzťahu za pár minút, stačila maličká nevyhovujúca vec a nádejný frajer mohol ísť ta- tam.  Aj teraz nasadila ten svoj sústredený pohľad a my sme vedeli, že o rozchode práve uvažuje ako o riešení číslo 1...

Neprezradím vám, ako to vtedy medzi nimi dopadlo. Ale keď píšem tieto riadky sú stále spolu. Ťažko povedať, či spokojní, ale spolu...

Mňa skôr zaráža iná, oveľa podstatnejšia vec. Prečo majú ľudia problém rozprávať sa medzi sebou, keď ide o niečo také dôležité ako je ich vzťah? Prečo radšej svoje „vzťahové níže" riešia s kamarátmi a ľuďmi, ktorí do toho v podstate nemajú čo kecať? Je naozaj také ťažké sadnúť si doma a hovoriť? O tom, čo nám na našom partnerovi vadí, čo naopak oceňujeme, ako oživiť prachom zapadnutú intimitu, ako sa podporovať,... Veď je to také nádherné, keď nájdete najlepšieho priateľa a životného partnera v jednej a tej istej osobe. Keď sa vrátite domov a viete všetko - ako sa celý deň mal, čo má nové, kde bol... a to isté zaujíma aj jeho - o vás.

Keď sme sa s mojim chlapom dali dokopy bolo pre mňa obrovským prekvapením, že sa chce rozprávať. Veľa a o všetkom. Ale bolo to niečo, na čom sme mohli budovať náš, vtedy ešte novučičký, vzťah. A chytili sme sa toho! U nás sa jednoducho rozpráva od rána do večera. Čoho sa bojíme, aké máme plány, čo nás čaká, koho sme spoznali a pridali do nášho „friendlistu", čo majú nové naši známi, riešime vzťahy, kolízie, city,... jednoducho debaty nemajú konca. Mám partnera, ktorému môžem povedať všetko a nemusím sa báť, že ma vysmeje, že ma nebude počúvať alebo ma nebodaj okríkne, aby som bola ticho.  Jasné, aj on má dni, kedy nezvláda moje nekonečné rapotanie, ale vtedy povie iba niečo v zmysle: „Miláčik, som unavený, povieš mi zajtra."

A ja si môžem byť istá, že pri najbližšej príležitosti bude zase čulo sedieť a počúvať každé moje slovo.

Hovoríte, že som mala šťastie na výnimočného chlapa? Že ten váš by niečo takéto neurobil? Tak si ho vychovajte! Porozprávajte sa s ním! O tom to predsa je! Naučiť sa rozprávať a samozrejme počúvať. Nájdite chvíľu, keď sa len tak motká po dome, otvorte fľašu vína a zavolajte ho do kuchyne. A hovorte. Všetko, čo vás trápi, čo podľa vás treba zmeniť, aby sa vzťah priblížil k dokonalosti. A potom chcite počúvať jeho. Povzbuďte ho. A uvidíte, ako sa rozbehne. Aj chlapi sa chcú rozprávať. Veď pri pive je vždy veselá zábava. Tak prečo to nepresunúť a neukázať mu, že s vami doma je  oveľa lepšie ako s kamarátmi v krčme?

Každá máme doma na poličke more romantických knižiek, kde to doslova preteká príbehmi o dokonalých chlapoch. Väčšina žien uteká ku knihám a príbehom, pretože vo svete fantázie to funguje, zatiaľ čo realita pokrivkáva.  Každá sme v mladosti verili, že dokonalý chlap existuje a práve my ho nájdeme. A našli sme! Skákali sme na obláčikoch eufórie, zbožňovali každé jeho slovo - bol jednoducho dokonalý. Všetko bolo krásne. Ale potom prišiel sviniar čas a hnusoba stereotyp. Bývali ste spolu, prišli deti a potom to nič... na ktorom funguje alebo padá tak veľa vzťahov.

Zrazu bolo stále treba niečo riešiť. Deti, stavba domu, strata zamestnania, hypotéka, poistenie, nákup,... stále niečo ale žiadny čas na vás dvoch. Na to, zastaviť na chvíľu všetko a venovať sa iba jeden druhému. Ako voľakedy..

Keď mi kamarátka Diana pred časom zavolala a s plačom povedala, že sa s Janom rozišli ani trochu ma to neprekvapilo. Vlastne som to už tušila. Chodievala som k nim pravidelne na návštevy. Pred piatimi rokmi som nadšene sedela medzi nimi, chrúmala pukance a nadávala, keď súper dal gól. Pred tromi rokmi Didi vyčerpane behala po celom dome, pretože prvorodený bol „živé striebro" a maličká v postieľke stále plakala. Didi nič nestíhala. Prádlo bolo nevyžehlené, kuchyňa ako po výbuchu, ona rozmazaná a neupravená a Janči sedel, a pozeral „náš futbal." A keď som tam bola pred polrokom? S plačom mi rozprávala ako to nefunguje, ako nič nestíha, ako sa on na ňu už ani nepozrie, ako jej s ničím nepomôže a nikdy nie je doma. Ani vtedy nebol.

Tak preto ma to neprekvapilo. Keď začali tie ich malé krízy prosila som ich, aby sa rozprávali. Ale nebol záujem. Mám sa vraj starať o seba. Tak som sa starala. A rozprávala sa doma. A kým to u mňa klapalo u nich sa rozpadlo niekoľko ročné manželstvo.

Netvrdím, že rozhovory sú všeliek. Že nimi vyriešite všetko.  Ale treba to aspoň vyskúšať. Poznám príliš málo partnerov, pre ktorých sú rozhovory alfou omegou vzťahu. Poznám príliš veľa vzťahov, kde to krachlo kvôli tichu a nedorozumeniam. Viem, že nie každý z nás je ukecaný. Možno ani ten váš chlap nie je. Ale aspoň to skúste. Neverím, že s ním nepohnete. Že ho nedokážete vytrhnúť zo zabehnutého rytmu telka, večera, (deti), sex a nemôžete mu ponúknuť niečo lepšie. Veď vám isto šepkával, že ste zmyslom jeho života a že vás miluje. Tak nech to aj dokáže! A vy mu to dokážte tiež! Dajte mu tú príležitosť, spravte zo seba rozprávačku a z neho poslucháča, a potom to otočte. Veďte spolu nekončiace dialógy (ale symetrické ;)), rozprávajte sa o politike, smejte sa spolu, vytiahnite príhody, ktoré ešte nepočul , povedzte mu, čo všetko na ňom obdivujete, a čo pre vás znamená a uvidíte ako to pomôže.

Nikdy som nepovedala, že obyčajný rozhovor zmení váš život. To nie. Ale minimálne dodá šťavu vášmu vzťahu. Všetky u ktorých sa doma rozpráva mi určite dajú za pravdu. Stojí to za to. ;)

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Marek Vagovič: Fico sa potrebuje udržať, aby sa kauzy nevyšetrili

Niektorí novinári berú Ficove výroky o prostitútkach príliš osobne, tvrdí novinár Marek Vagovič.

EKONOMIKA

Slováci ponúkajú za železiarne najviac, Američanom sa to máli

Žiaden záujemca neponúka cenu, ktorá by uspokojila U. S. Steel. Predaj neuzavreli.

KOMENTÁRE

Ako Danko začal mať problém s kebabom

Keď to hovoril Breivik, vraveli sme, že mu straší vo veži.


Už ste čítali?